Hypertermia, spôsob likvidácie klieštika bez chemického ošetrovania.

Veľké úhyny včelstiev v posledných rokoch má primárne na svedomí klieštik. O nebezpečenstve varroázy sa netreba veľmi rozpisovať, takmer každý včelár sa už o tom presvedčil. Napriek osvetovej práci včelárskych organizácií a napriek novým prostriedkom ošetrovania chemickými látkami je trend úhynu včelstiev alarmujúci. Vzhľadom na závažnosť varroázy boli urobené rozsiahle výskumy biológie klieštika. Dnes už vieme ako sa správa na včelách, ako sa správa po vniknutí do bunky, ako prebieha párenie, kde, kedy a aké kladie vajíčka a mnoho ďalších detailov. Napriek týmto obdivuhodným zisteniam je klieštik parazit, s ktorým si včelárstvo nevie poradiť tak, ako by bolo potrebné. Tlak chemických prostriedkov určených na jeho likvidáciu vyvoláva rezistenciu.

Klieštik je veľmi vyspelý parazit ale má aj svoju Achillovu pätu. Profesor Wolfgang Engels ešte koncom osemdesiatych rokov zistil, že klieštik je citlivejší na teplo ako včela a včelí plod. Normálna vnútorná úľová teplota 34-35°C mu vyhovuje, ale už teplotu 40°C znáša zle a včely opúšťa. Je známe, že počas včelárskej sezóny sa len 20 % nachádza na včelách a 80 % na zaviečkovanom plode. Obdobie, kedy je klieštik na plode, voláme reprodukčná fáza a trvá 12 dní. Obdobie, kedy je prichytený na dospelých včelách sa nazýva foretická fáza a trvá 3-12 dní, v zime omnoho dlhšie.

Princíp hypertermie spočíva vo zvýšení teploty v úľovom priestore o niekoľko stupňov nad normálnu úľovú teplotu, čím klieštika zabijeme.

Obsah úľa je veľmi citlivý na zmenu teploty, zvlášť na dynamiku jej zvyšovania (vosk, vajíčka, larvy). Plásty s plodom majú výrazné izolačné vlastnosti a prehrievajú sa veľmi pomaly. Včely nechcú zvýšenie teploty pripustiť a účinne sa tomu dokážu brániť (vetranie, chladenie). Z rôznych prameňov sa dozvedáme, že hypertermické ošetrenie v úľovom priestore za prítomnosti včiel nie je možné. A predsa to funguje...

Welcome 200GBP Bonus at Bet365 here.