Pred 50 rokmi by u nás asi len málo včelárov napadlo včeláriť v neizolovaných úľoch. Vo včelárskej literatúre boli rady ako pred zazimovaním včelstvo zužovať, ako ho na zimu zatepliť a pod. Farrar v roku 1948 zistil, že úľová stena z 2,5 cm dosky je postačujúca, pretože včelstvo v zimných mesiacoch úľový priestor nevyhrieva a tak sa zrodili tenkostenné úle. Je však potrebné uviesť, že Farrar včeláril v Kalifornii, čo je na úrovni severného Egypta.

Používanie tenkostenných úľov sa v miernom pásme ukazuje ako veľmi problematické. Nízka cena úľov a sen o nízkych nákladoch sa rozplýva pri každoročnom zimnom (niekedy aj letnom) zakrmovaní. Zástancovia tohto úľového systému odporúčajú aspoň 23 kg cukru, lepšie však 30 kg. Vytváranie oddelkov ako forma kontroly a riešenia rojovej nálady a posilňovanie základného včelstva sa uvádza ako prednosť je ale potrebné povedať, že to je skôr nutnosť. Odporúča sa zazimovanie veľmi silných včelstiev, ktoré si s nízkymi teplotami vedia poradiť. Prirodzeným spôsobom to veľmi dobre nejde (včelstvo si určuje svoju veľkosť s akou ide do zimy), takže treba vyrábať oddelky a materské včelstvo oddelkami posilniť. Posilňovanie oddelkami v auguste/v septembri nemá efekt, posilniť oddelkami materské včelstvá neskôr, sa ukázalo ako východisko. Pribudla však práca, pribudli náklady na cukrové zásoby, pribudli ďalšie problémy.

Časom sa začali vyrábať a používať nástavky s 2 cm výplňou polystyrénu v stene (vyrábajú sa dodnes), čím sa mala zvýšiť ich teplodržnosť a dostali názov „zateplené“. Naše merania ukázali, že úle s 2 cm polystyrénovou výplňou vykazujú rovnako nízke hodnoty teplodržnosti ako tenkostenné úle. Záver automaticky znel tak, že úľ zatepľovať netreba. O akejkoľvek teplodržnosti oboch typov konštrukcie sa nedá hovoriť.

Včelári vedeli, že vytvorením priaznivých podmienok pre udržiavanie teploty v úľovom priestore podporia a urýchlia jarný rast včelstva a liahnutie nových včiel, ktoré majú čo najskôr nahradiť prirodzené straty zimných. V roku 1962, Ing. Václav Smělý český včelár, ktorý pracoval na zavádzaní výroby penového polystyrénu, sa neuspokojil s teplodržnosťou vtedajších úľov. Rozhodol sa tento vtedy nový izolačný materiál odskúšať a začal včeláriť v polystyrénových úľoch s hrúbkou steny 8 cm. Zistil, že silno zateplený úľ má pre včelstvo mimoriadne vhodné vlastnosti. Svoje výsledky a skúsenosti precízne spracoval a publikoval a aj dnes je možné nájsť jeho články TU. Takéto úle v tej dobe nikto nevyrábal a preto sa nerozšírili do praxe.

Zásadná zmena v celom včelárskom svete nastala, keď sa rozšíril klieštik (Varroa destructor). Hrôza, ktorá trvá dodnes má za následok obrovské úhyny včelstiev, pokles počtu včelárov, pokles počtu včelstiev, problémy s opeľovaním a súvisiace ekologické problémy. Že so včelami sa deje niečo zlé vedia aj laici. Uveďme zásadné zmeny, ktoré nastali v poslednom polstoročí a ktoré predchádzali súčasnému obdobiu vysokých strát:

  1. Zavedenie tenkostenných úľov alebo inak nedostatočne teplodržných úľov.
  2. Masívne rozšírenie klieštika.

Welcome 200GBP Bonus at Bet365 here.